Putinove vojny

Od Čečenska po UkrajinuPutinove vojny od svetového experta na moderné Rusko sú aktuálnym prehľadom konfliktov, v ktorých sa Rusko ocitlo od nástupu Vladimira Putina do premiérskej a následne prezidentskej funkcie. Autor mapuje vývoj od prvej a druhej vojny v Čečensku cez vojenský vpád do Gruzínska, anexiu Krymu až po inváziu na Ukrajinu a vysvetľuje, ako Putin a jeho vojny nenávratne zmenili Rusko 21. storočia.Galeotti prináša aj širší pohľad na Putinovu rekonštrukciu ruskej vojenskej moci od žoldnierov po spravodajských operatívcov a na to, ako sa Putin v tejto novej studenej vojne so Západom pri projekcii moci do zahraničia v čoraz väčšej miere spoliehal na vojenskú silu. Galeotti v týchto konfliktoch neprehliada ruské vojenské zlyhania na taktickej aj strategickej úrovni, zvlášť pri invázii na Ukrajinu, a predkladá možné scenáre vývoja nielen tejto vojny, ale aj budúcich vzťahov medzi Ruskom a jeho susedmi vrátane Číny.Tieto stránky okorenené príhodami a osobnými svedectvami od súčasných aj vyslúžilých ruských príslušníkov ozbrojených síl predstavujú napínavé a dôležité dejiny prebudeného ruského medveďa. Teraz je dokonalá chvíľa na to, aby sme pochopili prečo a ako Putin vysielal ozbrojené sily do vojen. A práve Mark Galeotti dokáže boriť mýty o veľkolepej ruskej armáde či poodhaliť to, čo prinesie budúcnosť ako žiadny iný autor.Z anglického originálu Putin’s Wars (Osprey Publishing, Great Britain 2022) preložil Peter Tkačenko.Ukážka z textuV ruskom systéme je predseda vlády najmä najvyšším štátnym úradníkom: skutočnú výkonnú moc má v rukách prezident. Ústava mu však predsa len priznáva jednu špecifickú kompetenciu: keď prezident nedokáže plniť svoje funkcie alebo odstúpi, predseda vlády sa stáva dočasným prezidentom. A naozaj, 31. decembra 1999, necelých päť mesiacov po nástupe Putina do premiérskej funkcie, Jeľcin odstúpil. Prvý prezidentský dekrét, ktorý niesol podpis nového dočasného prezidenta, udelil Jeľcinovi a jeho príbuzným imunitu pred akýmikoľvek budúcimi obvineniami z korupcie – Putin vedel, ako sa postarať o svojich pánov. Odstúpenie Jeľcina znamenalo konanie predčasných prezidentských volieb, čo Putinových konkurentov zaskočilo. Keďže Putin fakticky obhajoval mandát a mal podporu celej kremeľskej mašinérie, bez problémov ovládol marcové voľby. Konečne nebol ničí učeň ani vybavovač, ale šéf. Čo si počať so získanou mocou?