Tibetská kniha mŕtvych

Pôvodným účelom, prečo tento spis kedysi dávno vznikol, bolo čítať z neho umierajúcemu, no hlavne už aj definitívne mŕtvemu človeku. Tibetskí kňazi držali pri mŕtvom 40-dňovú "stráž", počas ktorej konali rituály, modlili sa a nahlas čítali z Knihy mŕtvych. Verili totiž, že duša je po smrti zmätená, blúdi v akomsi "medzistave" a nevie, čo má robiť a kam sa pobrať. Poetické a dramatické opisy a pokyny z tejto knihy mali za cieľ takejto duši vysvetliť, čo sa s ňou deje, a usmerniť ju. Základom je tu totiž viera v reinkarnáciu, pričom ďalší život môže byť lepší aj horší. Vrcholným cieľom je však úplne sa oslobodiť z kolobehu zrodenia a dosiahnuť nirvánu.