Maminka nekrič!

Chcete byť dobrým a láskavým rodičom, no aj tak sa niekedy prichytíte pri tom, že na svoje dieťa vo vypätých chvíľach kričíte?Rodinný život dnes až príliš často ovplyvňujú nadmerná úzkosť, únava a rôzne stresové situácie. Vypäté emócie potom často vedú k tomu, že ako rodičia zareagujeme úplne inak, než by sme v skutočnosti chceli.V knihe Maminka, nekrič! nájdete užitočné rady a autentické príbehy zo života rodičov a ich milovaných ratolestí, ktoré vám umožnia pozrieť sa na danú situáciu naraz očami dieťaťa aj rodičia. Autorky tu kladú dôraz na láskyplnú komunikáciu, pochopenie a empatiu, pretože práve tie sú kľúčom k spokojnosti detí aj rodičov. Ukážka z knihy:Vykričať alebo potlačiť, ale hlavne nič necítiťTeraz sa pozrime, ako sa darí Zuzane s jej dcérkou Sofiou. Trojročné dievčatko nedávno nastúpilo do materskej školy, pretože Zuzana sa vrátila späť do práce. Pre Zuzanu je to celkom príjemná kompenzácia, ale pevný pracovný čas, všetky tie povinnosti navyše, ranné vstávanie a dopoludňajší stres zaťažujú nielen ju, ale aj jej malú dcérku.Príklad: Zuzana a SofiaDoposiaľ bola Sofia zvyknutá, že sa ráno v pokoji naraňajkovala a so Zuzanou si prečítali nejakú obľúbenú knižku alebo niečo pekné tvorili. Niekedy dokonca mohla pozerať aj televíziu, keď si Zuzana ešte chcela v pokoji vypiť kávu.Teraz je to však päť dní v týždni inak. Všetko musí rýchlo od-sýpať: vstávanie („Dnes sa nemôžeme maznať tak dlho, musíme čoskoro vyraziť!“), raňajky („Prosím ťa, zjedz to teraz, nemôžeme to vziať so sebou!“), čistenie zubov („Zúbky sa musia čistitť aby ti ich kazoví škriatkovia nezjedli!“), obliekanie („To je predsa jedno, či je ten svetrík modrý alebo zelený, jednoducho si ho obleč!“), ešte rýchlo na záchod („Len to skús, ked' teraz nepôjdeš, možno sa ti bude chcieť v aute!“) a ide sa. Do niektorých vecí sa Sofii vôbec nechce. Napriek tomu spolupracuje a nebráni sa. Pri obúvaní topánok má však už toho dosť, už spolupracovala dostatočne. Nechce si obuť tenisky, ale ružové sandále! Už pritakávala pridlho.Zuzana je vystresovaná, je už toľko hodín. O dvadsať minút musí byť v škôlke. V duchu počíta: „Ako dlho pôjdeme? A ešte musím hľadať miesto na parkovanie, minule bolo voľné až za rohom.“Sofia preruší Zuzanin tok myšlienok, privedie ju späť do reality: „Nie! Ja nechcem!“Zuzana netrpezlivo odpovie: „Je chladno! Obuj si tie topánky! Alebo vieš čo?Ja ti ich obujem.“