Majster útekov

Skutočný príbeh Slováka, ktorý ušiel z Osvienčimu, aby varoval svetV apríli 1944 sa Slovákovi Rudolfovi Vrbovi ako jednému z prvých Židov podarilo utiecť z Osvienčimu. Vtedy sa ešte volal Walter Rosenberg. Dostať sa z nacistického pekla skúsili stovky väzňov, no uspelo len zopár z nich. Vrba sa na tento takmer nemožný kúsok odhodlal preto, aby odhalil svetu pravdu o tábore smrti a varoval posledných Židov v Európe, aký osud ich čaká na konci železničnej trate. Napriek všetkým rizikám spolu s kamarátom Fredom Wetzlerom zdolali vrchy, prebrodili rieky, o vlások unikli nemeckým guľkám až napokon prepašovali prvý kompletný opis Osvienčimu, aký kedy svet videl – podrobnú správu, ktorá sa napokon dostala k Franklinovi Rooseveltovi, k Winstonovi Churchillovi a k pápežovi.Iba málokto však dbal na varovanie, pri ktorom rodák z Topoľčian – vtedy len devätnásťročný chlapec – riskoval všetko, aby ho dal na známosť. Niektorí mu neverili. Iní pokladali za lepšie mlčať. Vrba pomohol zachrániť dvestotisíc životov – ale stále bol presvedčený, že to mohlo byť oveľa viac.Toto je príbeh talentovaného „majstra útekov“, ktorý už v mladom veku chápal, že rozdiel medzi pravdou a klamstvom občas znamená aj rozdiel medzi životom a smrťou.Z anglického originálu The Escape Artist (John Murray, UK 2022) preložil Otakar Kořínek.Ukážka z textuPrišlo to v ten piatok o šiestej večer – jačanie sirén. Rev, od ktorého sa triasol vzduch a v žilách tuhla krv, zavýjanie tisíchlavej vlčej svorky. Obaja to počuli veľakrát, zvuk taký prenikavý, že ešte aj esesáci si prstami zakrývali uši. Bolo to desivé, ale všetci väzni to vítali – znamenalo to, že prinajmenšom jeden z nich chýbal na večernom nástupe a možno z Osvienčimu ušiel.Pre Freda a Waltera to bolo znamenie. Presunuli sa z hlavného priestoru, ktorý mohol pojať štyroch, a natesnali sa do bočného, čo bol akýsi výklenok, kde bolo miesto iba pre dvoch. Bolo to myslené ako ochrana navyše – úkryt v úkryte. Ležali tam nehybne bok po boku. Pre Waltera to bola takmer úľava. Čakanie sa skončilo. Začína sa súboj. Každý si previazal ústa kúskom flanelu, aby sa zakašľaním neprezradil – a neprezradil toho druhého. Pohybovali sa iba fosforeskujúce ručičky hodiniek.Neuvidia to, ale vedia, aký následok bude mať siréna.